Bratislava
14. septembra (TASR) – Environmentalista, prognostik, politik,
publicista a pedagóg Josef Vavroušek bol prvým a zároveň posledným
federálnym ministrom životného prostredia. Pôsobil ako člen federálnej
vlády Mariána Čalfu v rokoch 1990 až 1992 a stál na čele Federálneho
výboru pre životné prostredie – čo bola prvá česko-slovenská inštitúcia
tohto druhu.
"Po Josefovi Vavrouškovi nám toho zostalo veľmi veľa. A netýka sa to
len vecí hmatateľných či tých, ktoré zostali na papieri, alebo ktoré v
podobe zákonov ovplyvňujú náš život dodnes. Týka sa to aj roviny vízií,
ideálov a nenaplnených zámerov. A napokon aj toho, čo je dnes stále
vzácnejšie: bol to pozitívny ľudský vzor," povedal pre TASR environmentalista Mikuláš Huba.
Josefovi Vavrouškovi sa stala osudnou láska k turistike a horolezectvu.
Spolu s dcérou Petrou zahynuli v Západných Tatrách 18. marca 1995. V
nedeľu 15. septembra by sa priekopník ochrany životného prostredia Josef
Vavroušek dožil 80 rokov.
Josef Vavroušek sa narodil 15. septembra 1944 v Prahe. Absolvoval
Strojársku fakultu na Českom vysokom učení technickom, odbor Ekonomika a
riadenie strojárenskej výroby. Záľuba v horolezectve a vodáctve ho však
postupne priviedla k prírode.
Ako najmladší člen sa zúčastnil na expedícii Lambaréné – ceste do
rovnomenného mestečka v africkom Gabone vzdialenom 75 kilometrov od
rovníka. Podľa Hubu sa zrejme práve tu zrodil Vavroušek aktivista,
charitatívny pracovník a filantrop. Začal sa aktívne zaujímať o
sociálne, politické, či environmentálne témy.
Angažoval sa v Ekologickej sekcii Biologickej spoločnosti pri
Československej akadémii vied. V roku 1988 spolu s Bedřichom Moldanom a
kolektívom spoluautorov vydal a napriek oficiálnemu nesúhlasu
distribuoval dielo Správa o stave Životného prostredia v Československu.
Spolupracoval so slovenskými ochranármi a podieľal sa na vzniku i
obhajobe publikácie Bratislava/nahlas.
"Vstupoval do zásadných polemík s mocou: či už na tému kontroverznej
Sústavy dunajských vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, alebo vo veci
spoločensky závadného utajovania informácií o stave a vývoji životného
prostredia," doplnil Huba.
V Novembri ´89 sa Vavroušek podieľal na vzniku hnutia Občanské fórum
(OF) a stal sa členom jeho Koordinačného centra. Zároveň pol roka
pracoval na budovaní nového ústredného orgánu štátnej správy
zastrešujúceho ochranu životného prostredia - ktorý potom ako minister
dva roky viedol.
"Vavroušek to popri všetkých iných svojich aktivitách dokázal a
Federálny výbor pre životné prostredie bol od prvého až do posledného
dňa svojej existencie centrom hektických aktivít, ale i príkladom toho,
že aj centrálna inštitúcia môže byť užitočná a efektívna, ale aj
proaktívna, ústretová až priateľská," pripomenul Huba, ktorý v rokoch 1990 až 1992 pôsobil vo Federálnom výbore pod Vavrouškovým vedením.
Po rozdelení OF a vzniku Občianskej demokratickej strany Václava Klausa
pôsobil Vavroušek v Občianskom hnutí resp. neskôr v strane Svobodní
demokraté. V roku 1991 zorganizoval Prvú paneurópsku konferenciu
ministrov životného prostredia na zámku Dobříš. Stal sa duchovným otcom
procesu nazvaného Životné prostredie pre Európu. V septembri 1992
založil a následne viedol Spoločnosť pre trvalo udržateľný život.
Ako vedúci česko-slovenskej delegácie sa zúčastnil na prelomovej
Konferencii Organizácie spojených národov (OSN) o životnom prostredí a
rozvoji (alebo tiež Summit Zeme), ktorý sa konal od 3. do 14. júna 1992 v
brazílskom Riu de Janeiro. V roku 1994 absolvoval sériu prednášok v
USA.
V piatok 17. marca 1995 sa vo večerných hodinách vydal do Západných
Tatier s vtedy 19-ročnou dcérou Petrou. Obaja zahynuli 18. marca pri
páde lavíny v doline Parichvost. Telo bývalého ministra objavili
záchranári 26. marca, jeho dcéru až po niekoľkých dňoch.
Od roku 1996 sa v Českej republike udeľuje Cena Josefa Vavrouška
osobnostiam a projektom z oblasti ochrany prírody. V roku 2002 tiež
prezident Českej republiky Václav Havel udelil Josefovi Vavrouškovi in
memoriam štátne vyznamenanie - Medailu za zásluhy I. stupňa.
"Odkaz Josefa Vavrouška je odkazom celostného mysliteľa a vizionára,
ktorý svojimi ideami a aktivitami ďaleko presiahol hranice svojej rodnej
vlasti," povedal environmentalista, vedecký pracovník a občiansky
aktivista Mikuláš Huba, ktorý dnes pôsobí ako profesor na Ústave
manažmentu Slovenskej technickej univerzity.